Ako vzrástlo moje ego vďaka Vianočným predajom

Po prestávke sa znova vraciam k mojim príbehom. Kedže pripraviť sa na Vianočný predaj bol pre mňa dosť náročný, rozhodla som sa priblížiť vám aspoň kúsok môjho úspechu.

Po otvorený živnosti som s veľkým nadšením začala vyrábať, rôzne vecičky, ktoré ma napľňali radosťou, ale ako to dnes chodí, výrobky pribúdali, začali sa zhromaždovať, no s predajom je to troška zložitejšie. Rozhodla som sa preto skombinovať internetový predaj s predajom naživo. Čo tak skúsiť prihlásiť sa na Vianočné predajné trhy. Prvé dni som sa oboznamovala, hlavné s podmienkami chladivého počasia, ako uložiť veľké množstvo rôznorodého tovaru a v neposlednom rade aj s používaním registračnej pokladnice. Prvý deň, ľudia chodili pozerali, okukávali…

Ale postupne sa to začalo rozbiehať, vidím ako pobehuje pani s otvorenou obálkou pomedzi stánkami a hľadá darčeky. Keď sa pristavila pri mojom stánku, hneď ma čosi zohrialo, pýtala sa“ čo máte to zelené“ rýchlo som rozbalila nákupnú tašku, ktorá bola zabalená a previazaná okrasnou gumičkou, aby nezaberala veľa miesta dámam v kabelke, a ona vraj zoberiem si ju, „posielam dcére do zahraničia darčeky a ona má rada netradičné vecičky, juj ako ma to potešilo, ale ešte neskončila a čo mi ešte ponúknete, ponúkla som jej -kožušinové náušnice a ona vraví ,môžete mi ich hodiť do obálky…

Ďalší darček, ktorý cestoval do Ameriky, bol šálik s doplnkami, teším sa.

Aj veľký vianočný obrus našiel miesto v anglickej obývačke, ktorý si vybral muž v stredných rokoch, žijúci už 10 rokov v Anglicku.

Ale nie že by som sa tešila, že moje výrobky idú iba do zahraničia. Aj v tuzemsku sa pochválim s darčekom, ktorý zaznamenal veľký úspech pre moju osobu -bol to darček, ktorý som na zakázku vyrábala priamo pre jednu slovenskú celebritu. Zákazníčka, ktorá si u mňa zakúpila obraz tanečníkov, darovala ho nejakému priateľovi a ozvala sa mi, ale za dva dni -vyrobiť podobný obraz tanečníkov mosadznými klinčekmi a doplniť naň aj iniciálky mien “ A a P“ a medzi nimi umiestniť malé srdiečko. Určite ste uhádli pre koho to bolo vyrobené. Ani som nevnímala zimu, ani to že som unavená po celom dni, večer po príchode domov som sa s radosťou pustila do obrazu, ktorý mi môj manžel pripravil…

Obrázky z medeného drôtika sa celkom páčili a postupne sa míňal a tak ubúdalo z mojej zásoby. Vyrobila som ďalšie srdiečka, ktoré som dorábala ešte ráno pred predajom, Keď som prišla na trh, ešte som len začala vykladať tovar, okoloidúca pani sa pristavila „to srdiečko si zoberiem“, jej manžel sa však pýtal “ kam že ho dáš „? Neviem, ale páči sa mi a kúpim si ho. Potešilo ma to veľmi, pretože ešte bolo takmer „horúce“ a už je predané.

Tak troška som sa možno pochválila, ale také pochvaly a ocenenia som nezažila ani v bývalej práci, hoci som sa snažila aj na úkor svojho zdravia…