Ľudia chcú pomáhať…

Nedávno som písala článok, čo sa vlastne zmenilo a teraz píšem čo ma potešilo. Často krát sa zastavím pri myšlienke ako ťažko je na vlastných nohách stáť, keď život ma láme…

Výrobky, ktoré vyrábam skúšam predávať aj v kamenných obchodoch, kedže je doba taká aká je, ťažšie sa predáva, počúvam dookola, ktorí majú obchody, či obchodíky. Hľadala som, hľadala až som našla ako taký odbyt, ale ako som už spomenula často krát mi berie energiu, to moje premýšľanie. Príležitostne sa zastavím v obchodíku, kde mám vecičky, či sa niečo predalo…

Tak sa stalo aj nedávno vošla som dovnútra a obzerala som tie moje veci, zastavila sa majiteľka a dali sme sa do rozhovoru. Spoločne sme hľadali nejaké cestičky čo mám vylepšiť, možno zmeniť a rady, ktoré som od nej dostala sú nad zlato. Pretože ten , ktorý začína nemá prehľad o všetkom ako to možno funguje. Pridávala ďalšie a ďalšie nápady, zrejme videla otázniky v mojich očiach…

Veľmi ma to potešilo, lebo po skúsenostiach, ktoré som nedávno prežila s mojou výpoveďou som prestala veriť , že ešte sú ľudia, ktorí pomôžu a to že navrhla a ponúkla i spoluprácu ma celkom dostalo, veľmi si to vážim a cením.